► Pasívne domy

Pasívne a nízkoenergetické domy

pasivnydom.jpgDefinícia pasívneho domu, kritéria pasívneho domu.

Pasívny dom je budova, v ktorej sa vnútorná príjemná teplota v zime aj v lete dosahuje bez klasického vykurovacieho systému, alebo klimatizácie. Potreba tepla na dokurovanie takéhoto domu je 15 kWh/m2a (kilowatthodín na meter štvorcový za rok), čo je o 90% menej, ako pri klasickom dome. Celková potreba primárnej energie (kúrenie, všetky elektrické spotrebiče, príprava teplej úžitkovej vody…) v takomto dome by nemala presiahnuť 120 kWh/m2a. Takúto nízku potrebu tepla na vykurovanie dosahuje pasívny dom dvoma základnými princípmi: Znižovaním tepelnej straty domu, a maximálnym využitím tepelných ziskov. Nasledujúce zásady tvoria základné princípy pre realizáciu pasívneho domu.

Dobrá tepelná izolácia a kompaktnosť obálky budovy.

Celá obálka budovy musí byť dobre tepelne zaizolovaná bez tepelných mostov. Súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadných konštrukcii takejto budovy musí byť menší ako 0,15 W/m2K. Budova má byť kompaktná bez zbytočných výklenkov, vikierov…

Južná orientácia bez zatienenia

Správna orientácia zasklených plôch (južná) bez zatienenia v zime prispieva k optimálnemu využitiu tepelných ziskov hlavne samostatne stojacich rodinných domov.V letnom období treba zabrániť priamemu slnečnému žiareniu hlavne na východné a západné okná.

Dobré sklá a rámy okien

Súčiniteľ prechodu tepla okien (vrátane rámu) musí byť menší ako 0,8 W/m2K a celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia g>0,5.

Vzduchotesnosť budovy

Budova musí byť vzduchotesná tak, aby pri pretlaku 50 pascalov netesnosťami neuniklo viac ako 60% vzduchu z celej budovy za hodinu. Pasívne pred-ohriatie čerstvého vzduchu
Čerstvý vzduch pre vetranie by mal byť pred-ohrievaný v zemnom registri, kde sa predhreje aj za mrazivých nocí nad bod mrazu. Toto odporúčanie nie je bezpodmienečné. Kontrolované vetranie so spätným získavaním tepla
Kontrolované vetranie zabezpečuje v prvom rade kvalitný čerstvý vzduch v budove, v druhom rade šetrí energiu na vykurovanie. V pasívnom dome musí mať vetracia jednotka so spätným získavaním tepla účinnosť minimálne 75%.
Takto bol definovaný pasívny dom prestížnym nezávislým výskumným ústavom pasívnych domov Passivhaus Institut Darmstadt v Nemecku. (www.passiv.de).

kategorie-domov.jpgKritéria pre nízkoenergetické domy

a) technologické kritériá
b) kritérium úspornosti
c) kritérium reálnej spotreby
A. Technologické kritériá

Dosiahnutie štandardu nízkoenergetických domov je možné len zavedením viacerých opatrení, ktoré vzájomne znižujú energetickú náročnosť stavieb. V stručnosti sa jedná o nasledovné:

1. Kvalitné okná
2. Zateplenie
3. Kontrolované vetranie a rekuperácia
4. Vzduchotesnosť stavby
5. Tepelné čerpadlo
6. Slnečné kolektory
7. Nízkoteplotné vykurovanie

Samozrejme, každé z uvedených technologických opatrení môže mať kvalitatívne rôzne prevedenie (môžu byť kvalitnejšie alebo horšie) a tým prispejú väčším alebo menším podielom k celkovému účinku. Nízkoenergetická stavba je preto kombináciou opatrení, ktoré vzájomne využívajú synergický efekt a tým sa stavba stáva ešte úspornejšia.
B. Kritérium úspornosti

Kritérium úspornosti sa definuje, ako ročná spotreba energie danej stavby na jeden meter štvorcový (1 kilowatthodina na meter štvorcový a rok). Spočiatku sa spotreba namiesto elektrickej energie definovala v litroch vykurovacieho oleja (ktorá bola zavedená hlavne v nemecky hovoriacich krajinách – napr. 5 liter Haus). Vo všeobecnosti môžeme stavby rozdeliť podľa úspornosti nasledovne:

– Staršie budovy: > 200 kWh/(m2a)
- Klasické novostavby: 100 – 150 m2
- Energeticky efektívne domy: 50 – 100 m2
- Nízkoenergetické stavby: 15 – 50 kWh
- Pasívne domy: 5– 15 kWh
- Nulové domy: < 5 kWh

Prísnejšie stavebné normy týkajúce sa izolácií začali platiť až v 90-tych rokoch. S malými výnimkami všetky predchádzajúce stavby spadajú do kategórie starších budov. Problém je v tom, že domy budované z tehál nemajú dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti a v prípade, že obsahujú zvýšenú vlhkosť, tieto vlastnosti sa ešte zhoršujú. O nič lepšie na tom nie sú ani činžiaky, ktoré majú steny zo železobetónu, ktorý nepredstavuje takmer žiadny tepelný odpor. Táto situácia sa dá len čiastočne vylepšiť napríklad výmenou okien. Oveľa väčší účinok má zateplenie fasády, avšak aj tam je dôležité dodržiavať správne zásady zateplenia, aby bol efekt významnejší. Skúste si pozrieť svoje faktúry za plyn a za elektrinu, aby ste zistili, do ktorej kategórie spadá váš dom alebo byt.

Na dosiahnutie štandardov nízkoenergetických stavieb je potrené aplikovať viaceré spomenuté technologické kritériá. Na výpočet úspornosti domu sa používa zložitý výpočet, ktorý berie do úvahy desiatky vstupných parametrov a ktorý Vám zhruba napovie, do ktorej kategórie bude Váš dom zaradený. Čím chcete mať dom úspornejší, tým budete musieť viac investovať do jednotlivých technologických komponentov. V snahe o dosiahnutie čo najlepších výsledkov je potrebné brať do úvahy aj prírodné podmienky, ako je poloha domu voči svetovým stranám, prevládajúcim vetrom, umiestnenie v teréne, blízkosť iných domov, stromov a podobne. Pokiaľ sa chystáte stavať nízkoenergetický dom, rozhodne by ste si mali vybrať architektov, ktorí už majú skúsenosti s týmto typom stavieb.

Aj keď to v súčasnosti pripadá ako preháňanie, aj budovy budú mať v budúcnosti svoj energetický certifikát, aký je dnes bežný napríklad pri ľadničkách alebo práčkach. Dnes sa málokto zaujíma pri kúpe nového domu alebo bytu, akú má spotrebu na kúrenie a preto aj komerčne stavané byty a domy sú projektované tak, aby len spĺňali súčasné normy (ktoré teoreticky spĺňa aj dierovaná tehla hrúbky 45 cm). Ak si pozriete predchádzajúcu tabuľku, tak v prípade, že dom spĺňa štandardy nízkoenergetických domov, môže ročne ušetriť na energiách aj viac než 3 500 €.
C. Kritérium reálnej spotreby

Nech bude energetická náročnosť stavby akokoľvek presne spočítaná, nebude môcť vziať do úvahy všetky vplyvy, ktoré budú vplývať na spotrebu energie. Tak tomu môže byť pri niektorých tepelných mostoch, kvalite zhotovenia tepelných izolácií, kvalita vyrobenia a osadenia okien a podobne. Najväčší vplyv na spotrebu bude mať však reálne správanie osôb, ktorí budú v dome bývať. Preto najdôležitejším kritérion dosiahnutia štandardov nízkoenergetických alebo pasívnych domov je reálna spotreba domu.
Pri pasívnom dome predpokladajme spotrebu tepla na kúrenie vo výške 15 kWh/m2a. Častokrát je však nemožné oddeliť spotrebu energie na vykurovanie a na ohrev TUV (niektoré tepelné čerpadlá napríklad vyrábajú aj vodu na kúrenie, aj TUV). Ak si formálne rozdelíme spotrebu energie v rodinnom na vykurovanie (chladenie), prípravu TUV a ostatnú spotrebu tak je zrejmé, že celkovú spotrebu (pri rovnakom správaní obyvateľov) budeme môcť ovplyvniť len v prvej položke. Je však možné už pri návrhu domu myslieť na to, ako by sa dalo v dome šetriť. Môžu to byť jednoduché opatrenia, ako sú napríklad úsporné žiarovky, spotrebiče triedy A, vybudovanie a využívanie kvalitného krbu a podobne. Významnou mierou k tomu môže prispieť aj inteligentná elektroinštalácia, ktorá môže priniesť úspory až 20% elektrickej energie, hlavne na svietenie. Samotné správanie obyvateľov v tej istej budove môže predstavovať rozdiely v spotrebe až 50%.
Aby sa preukázala správnosť výpočtov energetickej spotreby je nutné sledovať reálnu spotrebu stavieb. Celková spotreba pasívneho domu by nemala presiahnuť 120 kWh/m2a, pričom vykurovanie a TUV by mala z tejto spotreby obsiahnuť zhruba 50 kWh/m2a. V uvedených veličinách sa nikde nedáva počet osôb obývajúcich takýto dom a je logické, že so stúpajúcim počtom osôb bude stúpať aj spotreba TUV a bude narastať aj potreba ostatnej energie. V prípade vykurovania je zvýšená potreba diskutabilná, lebo na jednej strane viac ľudí viackrát otvára vchodové dvere alebo okná a potrebuje viac čerstvého vzduchu, ktorý bude treba ohriať, ale na druhej strane vyprodukuje viac energie samotným pobytom a činnosťou v dome.(1 osoba vyprodukuje 150 – 200 W tepelnej energie).

Copyright

PLE Houses s.r.o.
Všetky práva
vyhradené

Developed by

Webdesing a programovanie stránky - KAnet